Strach zo zmeny (pre čerstvých 50+ a starších ...).

Autor: Peter Trnka | 13.3.2018 o 8:53 | (upravené 13.3.2018 o 9:05) Karma článku: 3,60 | Prečítané:  400x

Už som dosť starý na to, aby som sa bál ako malé dieťa. Pamätám si, že okrem bežných strachov som obzvlášť prežíval sovietsky western Bezhlavý jazdec (1973) a mama musela večer sedieť pri mojej posteli, aby som vôbec zaspal ...

Keď prišiel november 1989 bol som vo 4. ročníku VŠ. Začiatkom zimného semestra  som mal konflikt s lektorkou vedeckého komunizmu, pritom som nebol žiadny disident. Problém bol v tom, že seminár z vedeckého komunizmu sme mali až asi o štvrtej poobede na Vazovovej a ako velila tradícia, že prvý týždeň sa na prednášky, semináre a cviká nechodí, tak sme nešli ani na vedecký komunizmus (to bol tuším štvrtok). Druhý problém bol v tom, že vo štvrtok sme mali dlhý deň už od rána a obedná prestávka zase bola krátka, aby sme išli domov, takže sme tie 2 hodiny prežili niekde okolo školy a pred seminárom z vedeckého komunizmu išli ešte do dnes už neexistujúceho Mýtnika (dnes NBS) na pivo. Takže po 2 pivách, lebo na viac sme ako študenti nemali, sme teda dorazili na seminár, kde sme týždeň predtým neboli a pani lektorka nás jedného po druhom začala vypočúvať, že kde sme minulý týždeň boli, keď sme si dovolili neprísť na jej seminár. A keď prišiel rad na mňa, tak ja posilnený dvoma 12-kami Stein-Jubilejné som jej odvrkol, že to je moja súkromná vec a že ju do toho nič. Bol koniec septembra 1989. Do týždňa som bol predvolaný k vedúcemu katedry marxizmu-leninizmu na 20. poschodí budovy na Radlinského ul., čo bol vtedy nejaký Čech, ktorého meno si už nepamätám a bola tam aj naša lektorka (ktorej meno si ale pamätám) a žiadala, aby som vypracoval 20-stránkový referát na tému „Morálny a politický profil študenta 4. ročníka ...“. Ale keďže perestrojka už bola pár rokov v plnom prúde a pluralita názorov si už pomaly kliesnila cestu do nášho slovníka, vedúci katedry ju zastavil ... že soudružko, to mu nemůžeme nařídit, když tady máme tu pluralitu názorů, ale ať se Vám před celým kroužkem omluví ... a tak sa aj stalo ... Po pár dňoch som sa dozvedel, že v hre bolo aj moje podmienečné vylúčenie zo školy, ale to už bolo skutočne tak trochu „přes čáru“, takže to zostalo pri osobnom pohovore a ospravedlnení ... čo mimochodom, ak sa na to pozriem sebakriticky, možno nakoniec bolo aj na mieste ... Vtedy som asi druhý krát pocítil prenikavý strach, ako vtedy pri Bezhlavom jazdcovi ... nie to bolo až tretí krát ...

Druhý krát to bolo, keď nás asi v októbri 1984 večer o deviatej čapli pohraničníci, keď sme sa prechádzali na ceste z Devínskej Novej Vsi smerom na Devín a študovali, že čo sú to tam za červené tabuľky popri ceste, že „hraničné pásmo, vstup zakázaný“ ... a my sme tam len na chalupe kamarátových rodičov oslavovali moju 17-ku, ale okolo deviatej večer nám pomaly dochádzali cigarety, tak sme sa vybrali do krčmy v Devínskej kúpiť ešte jedny, ale krčma už bola zavretá, tak sme hľadali nejakú ďalšiu ... len asi zlým smerom. By the way, vtedy som prvý a hádam a dúfam aj posledný raz stál pred vojakom, čo mal normálne natiahnutý samopal vz. 58 s ostrými nábojmi a mieril na nás. Ale PS-áci nám napokon uverili, museli sme im ale ukázať tú chalupu ... vnútri sa kúrilo v kachliach, vonku sa vo vedre na dvore chladili 3 fľaše vína, takže sa zbalili a odišli, aby sa asi o 30 minút vrátili a spísali si o nás všetko ... mená, bydlisko, telefónne číslo domov, adresa školy a čo ja viem ešte čo ... a že si to, že sme tam, u rodičov overia ... a ja som doma povedal, že ideme s kamarátmi do Devínskej na hríby ... o nejakej oslave nepadlo ani slovo, veď som bol ešte neplnoletý ... vlastne všetci traja sme boli. Tak vtedy som druhý krát pocítil naozajstný strach ... našťastie k nám nevolali, iba rodičom toho kamaráta, čo mali tú chalupu a jeho mama im potvrdila, že o tom vedia a ešte sa spýtala, že ako sa má veliteľ posádky, lebo sa s ním ako stará Devínčanka poznala, ale oni jej povedali, že už je po službe doma a pozerá telku ... to som sa pravda zase ale dozvedel až po pár dňoch.

Sranda ... už ani moje dospelé deti tomu neuveria, čo sa vtedy dialo a to sme asi obišli ešte celkom dobre ... a čo dnešní 17-roční ...??? Tí si budú myslieť, že sme tam síce na tej chalupe vtedy boli, ale že sme boli všetci tak zhulení, že sa nám to len snívalo ... a že žiadna pohraničná stráž nebola a marxizmus-leninizmus alebo vedecký komunizmus je len nejaký druh socialistickej hudby, ako grunge alebo rythm&blues ...

A odvtedy sme prežili november ´89, Havla-prezidenta, federálnu vládu na čele s Čalfom ... neskôr "otca vlasti" Mečiara ... potom "reformátora" Dzurindu ... predtým svadbu, narodenie detí, neskôr rozvod, ale to až za Fica ... medzitým súkromné vzostupy a aj pády ... a nakoniec to tak vyzerá, že aj Fica samotného. Včera v noci totiž matador slovensko-maďarskej politiky Béluš Bugár oznámil, že chce predčasné voľby, ktoré asi tak-či-tak budú ... uvidíme ... nie je vylúčené, že ich zase vyhrá Smer-SD, ale o tom som nechcel písať. Lebo túto noc som veľmi zle spal, akoby som tušil, že sa deje niečo významného, tak som vstal už pred piatou a prečítal si to všetko, čo sa cez noc udialo a 05:50 prišiel zobudiť priateľku, že Béluš to vzdal a že budú predčasné voľby.  A prvé, čo sa my spýtala, keď poriadne otvorila oči, že čo bude ďalej a kto namiesto Fica ...??? A ja jej na to, že po tých všetkých zmenách, čo som v živote prežil už nemám strach ...

Už som dosť starý na to, aby som sa bál ako malé dieťa ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Žitňanská: Stratila som dôvod zotrvávať v koalícii aj formálne

Žitňanská sa chce viac venovať učeniu.

DOMOV

Žitňanská sa rozhodla odísť zo strany Most-Híd

Exministerka spravodlivosti opúšťa aj poslanecký klub.

Komentár Zuzany Kepplovej

Kto žiadal otvorenosť, nikdy v cirkvi nepochodil

Obvinený biskup vidí tradičných nepriateľov.


Už ste čítali?